"Jednou z prvých povinností doktorov je vzdelávať masy nebrať lieky.."(Sir William OSLER, častokrát nazývaný aj Otec Modernej Medicíny). Nie som žiaden doktor, či špičkový atlét, nerobím výskumy pre Slovenskú Akadémiu Vied, nemám plnú stenu diplomov...no mám zdravý rozum, snahu o tie najkvalitnejšie informácie a oči otvorené.Viac na: radyactive.sk. Zoznam autorových rubrík: Logikou k zdraviu..., Logikou k športu..., Súkromné
Prečítanie tohto textu zaberie tak 8 minút. Pochopenie viac. Že nemáte čas? A čo tak pre dnešok vynechať hlavné správy, či večernú telenovelu, ktorých skutočnú hodnotu som pred chvíľou splachol v záchode. Veď dostávame z nich iba kvantum úplne zbytočných informácií a "umelých" emócií, ktoré sa nás ani netýkajú. Teraz máte možnosť to napraviť. Nasledujúci slová môžu bytostne Vám a Vášmu okoliu pomôcť. Poďme na to...
Určite ste videli aj vy to množstvo billboardov, reklám na „super ovocie", ktoré k nám konečne dorazilo (neviem ako sme doteraz bez neho mohli žiť) cez pol sveta priamo z hlbokých pralesov Južnej Ameriky, aby nás ohúrilo svojou anti-oxidačnou schopnosťou. Premýšľal som, meralo takú cestu...musí na tom niečo byť. Či?
Opäť som raz mal oči otvorené (aspoň vidieť, že v škole nespím). Opäť som trochu fotil, hľadal, porovnával, kreslil, spájal a hlavne premýšľal. Podnetom k tomu bolo objavenie starej, ale veľmi zaujímavej nástenky v labáku na biochémii. Obsahovala (okrem iných) optimálne referenčné hodnoty pre cholesterol z "dávnych" čias. Nič zvláštne. No po detailnejšom preskúmaní sa mi zrazu rozžiarili očká.
Nezbláznil som sa. Vidíte dobre. Na stránke, ktorá propaguje zdravý životný štýl...vyprážam. Pochopili ste správne. Ako výživový poradca vám teda nebudem zakazovať úplne vylúčenie vyprážaných jedál, keďže to sám nerobím. Pre väčšinu ľudí to ani nie je reálne. 90% z nás takýto zákaz po mesiaci poruší a ten vyprážaný rezeň si dá. A ani sa nečudujem. Čo si budeme klamať...je to veľmi chutný pokrm :) Reálne vám však ponúkam návod ako si toto tradičné jedlo dopriať skoro s čistým stravovacím svedomím.
„JEDNOU Z PRVÝCH POVINNOSTÍ DOKTOROV JE VZDELÁVAŤ MASY NEBRAŤ LIEKY..." Tieto slová z úst otca modernej medicíny Sir Williama Oslera sa musia spolu s ním obracať v hrobe, keď vidia čo sa s nimi v dnešnej spoločnosti stalo. Ako stratili na význame a ako sa pomaličky menia na slogan: „Jednou z prvých povinností doktorov je vzdelávať masy BRAŤ lieky." A ideálne, brať ich čo najviac.
Rodičia milujú svoje deti najviac na svete. Krásne. No sú skutočne vyjadrenia „milujem ťa" v rovnováhe s tým čo pre svoje dieťa denne robíte? Nezvaľujme všetko na genetiku, učiteľov, či neschopnosť doktorov. Čo ak vám poviem, že práve vy máte možnosť zlepšiť správanie vašej ratolesti, schopnosti sa lepšie učiť, či sústrediť iba zmenením toho, čo mu dáte každý deň na tanier. Nech sa páči, pár tipov.
„Dúfam, že proťak si vzal!“ skríkol mongolský bojovník na svojho druha v zbrani, ktorý usilovne balil veci pred ďalšou výpravou kdesi uprostred vyprahnutej suchej stepi. „Jasnačka, bez neho ani na krok. To radšej šabľu zabudnúť!“ odvetil kolega tľapkajúc koženú brašnu po okraj naplnenú akýmsi bielym sypkým práškom – proteínom. Títo dvaja bojovníci dobre poznali výhody bielkovín. Pred osemsto rokmi. Poznáte ich vôbec dnes?
Rodinka sa chystá raňajkovať. Mama s úsmevom na tvári krája chlieb (aj na ten by som mal výhrady), natiera ho niečím žltkastým (určite nejaký „zdravý, srdcu prospešný“ margarín), otec zatiaľ vyberá čerstvé pomaranče, dáva ich odšťavovať...zrazu abraka - dabra....v ruke už drží krabicu od džúsu a nalieva ho deťom do pohárov. Slnečné lúče dotvárajú atmosféru. Všetci šťastní – okrem ich krvného obehu, ktorý opäť ako každé ráno musí bojovať s tekutým cukrom prijatým prostredníctvom nevinne vyzerajúceho džúsu.
Keďže môj prvý diel o cholesterole sa “rozpredal” dosť rýchlo, bolo už načase zverejniť pokračovanie. Som spokojný, keďže prvá časť “zarobila” kopu kliknutí (snáď aj prečítaní), komentov, kritiky, obvinení, nadávok, ale aj kladných ohlasov o zmene pohľadu na vec. Za všetko som vďačný. To pozitívne od vás ma nakopne pokračovať v tom, čo robím, to negatívne ma nakopne pokračovať v tom čo robím ešte tvrdšie. Áno, áno je to klišé. Ale pravdivé.
Upozornenie: Čítať iba na vlastné riziko. Autor článku nepreberá žiadnu zodpovednosť za zlepšenie vášho zdravia (číslo účtu pošlem emailom :). Autor článku iba chce rozšíriť obzory, podať iný pohľad na vec, poprípade naštvať pár doktorov, aby sa začali viac samovzdelávať. Každý z nás ma právo sám sa rozhodnúť, čomu uverí.
Určite ste to počuli aj vy. Hlavne z tých „dobre“ informovaných zdrojov. Príjem vysokého množstva proteínu (bielkovín) spôsobuje poškodenie obličiek. Moment. Nie tak rýchlo. Zvážte nasledujúce: každý vie, že šport ako taký, je skvelým prostriedkom na pálenie kalórií, zvyšuje kondíciu, prospieva nášmu srdiečku, naším kostiam, svalom...Takže šport je veľmi prospešný, správne?
Viete si predstaviť život bez chleba? Bez cestovín, bez ryže alebo bez výrobkov z kukurice? Nie? Väčšina ľudí nie. Ja áno. Často krát ľudia reagujú spôsobom: „Veď aj moja babka jedla chlieb a babka mojej babky tiež a dožili sa 100 rokov! A Číňanom sa sype ryža až z uší a aký je to zdravý národ! Veď cestoviny nemajú skoro žiaden tuk, tak prečo ich nejesť? Kukurica nie je zelenina?
Genetické zloženie ľudského tela sa za posledných 40 000 rokov veľmi nezmenilo. Poľnohospodárstvo a s tým spojené "vynájdenie" pšenice existuje približne 10 000 rokov (čo predstavuje menej ako jednu nanosekundu z 24 hodín ktoré reprezentujú 2,4 milióna rokov odkedy je ľudský gén na tejto planéte). Dva plus dva, sú štyri...Ľudstvo nejedlo obilniny väčšiu časť svojej existencie.
